Vonkajšie symptómy vyhorenia:
1. Skutočnosť, že aktivita rastie avšak produktivita zostáva stále rovnaká
narastajúcou emocionálnou vyčerpanosťou sa už nedostavujú očakávané výsledky a človek v snahe nahradiť stratu produktivity zvyšuje svoju aktivitu. Svoju prácu si berie domov, do kancelárie začne chodiť aj cez víkend, aby dobehol to, čo sa mu nepodarilo stihnúť počas dňa. Zvýšená aktivita však len ešte viac umocní pocity frustrácie, ktoré k jej poklesu viedli. Čím viac človek svoju aktivitu zvyšuje, tým skôr všetku svoju energiu spotrebuje.
2. Podráždenosť
Jedným z ďalších symptómov vyhorenia je, že osoba býva podráždená z vecí, ktoré jej predtým nikdy nevadili. Vyhorení ľudia sa začínajú rozčuľovať sami nad sebou, pretože nedosahujú požadované výsledky, neskôr na druhých, pretože im bránia v úspechu. Nakoniec aj na svoju prácu, ktorá ich podráždenosť pritom najviac podnecuje.
3. Fyzická únava
Ďalším zo symptómov je fyzická únava, ktorá sa dostavuje po únave emocionálnej. Stratu celkovej svojej energie v oblasti citovej a telesnej zažívajú všetci tí, ktorí sa v stavu vyhorení ocitnú.
4. Neochota riskovať
Vysoko výkonní ľudia majú často v sebe sklony riskovať. Sú taktiež veľmi súťaživí a významné sú pre nich nové podnety. Ak sa však ocitnú v stave vyhorenia, začnú mať obavy z možného rizika a strácajú súťaživého ducha. Namiesto toho, aby sa postavili problémom tvárou v tvár, majú chuť pred všetkým utiecť, dostať sa preč z dosahu ľudí, pracovného tlaku a svojich priateľov a ukryť sa pred zvyškom sveta.
Vnútorné symptómy vyhorenia:
1. Strata odvahy
Jedným z dôvodov, prečo ľudia v stave vyhorenia odmietajú riskovať je strata odvahy. Emocionálna, duševná a fyzická vyčerpanosť dokáže aj silných jedincov zmeniť v zbabelcov, ktorí rezignujú na život.
2. Strata osobnej identity a sebaúcty
Nastáva najmä vtedy, keď si jedinci uvedomia, že už nie sú viac schopní dosahovať rovnaké úspechy a výkon ako tomu bolo kedysi. Zatiaľ čo vtedy mali presvedčenie, že v ceste za úspechom im nič nestojí, dnes nie sú schopní dosiahnuť ani jednoduchší cieľ. Na svoj život a aktivity sa pozerali pozitívne, dnes sú však presvedčení, že sa im nič nedarí. Taktiež si prestali klásť nové ciele, pretože sú presvedčení, že ich aj tak nie sú schopní dosiahnuť.
3. Strata objektívnosti
Vyhorení ľudia strácajú objektívny pohľad na realitu a namiesto faktov sa rozhodujú len na základe pocitov. So stratou objektívneho pohľadu na realitu menia svoje rozhodnutia tak často, ako svoje emócie a pocity. Rozhodnúť sa pre niečo a držať sa toho je pre nich náročné. Nie je neobvyklé, že uskutočnia rozhodnutia, ktoré na poslednú chvíľu zmenia a nakoniec konajú úplne opačne.
4. Emocionálna vyčerpanosť
Dôsledkom neschopnosti vyrovnať sa s každodenným tlakom, ťažkosťami a situáciami v práci, nemá emocionálne vypätý človek dostatok energie na to, aby sa vyrovnal so svojimi problémami, hoc aj banálnymi. Dochádza potom k záveru, že jediným riešením je pred situáciou ujsť.
5. Negatívny duševný postoj
Výkonní jedinci sa od prirodzenia dívajú na život veľmi pozitívne a k životným situáciám pristupujú veľmi prakticky a rozumne. Obvykle sú flexibilní a schopní sa rýchlo spamätať z neúspechu. Pokiaľ však začínajú pociťovať pocit vyhorenia, ich postoje sú čím ďalej negatívnejšie, až nakoniec vidia život len v tmavých farbách. Nie sú už schopní prekonať zlyhanie, porážku, či odmietnutie. Práve negatívne myslenie ich drží naďalej stále pri zemi, čím viac mu prepadajú, tým viac je pre nich ťažké ho prekonať.
