Loading...

Akú úlohu hrá práca v našej osobnosti a ako nás ovplyvňuje v našich bežných konaniach?

Charakter práce sa za posledných sto rokov veľmi zmenil. Pribudlo veľa duševnej monotónnej práce. Človek v mnohých prípadoch priamo nevidí výsledok práce, ktorú vykonáva. Stolár, ktorý dostal za úlohu za niekoľko dní vyrobiť kus nábytku, sa na konci práce môže na ten výsledok skutočne pozrieť a tešiť sa z neho. Inštalatér vidí, že sa mu podarilo opraviť umývadlo, ktoré opäť funguje tak ako má. No ak niekto píše knihu, alebo skladá symfóniu, tak je presné ukončenie takejto práce nejasné. Navyše, nie vždy je presne zadefinované čo tým chce dosiahnuť.

Na rozdiel od tradičných cyklických prác, keď niekto robil v záhrade alebo na poli, my tento zážitok nemáme. Profesie, v ktorých ide o prácu jedného charakteru, napríklad len s papiermi alebo s číslami, do ktorých je pracovník ponorený celé dni pozerajúc do monitoru počítača, sú náročnejšie v tom, aby našiel zmysel toho, čo v skutočnosti robí. Tým pádom je väčšia pravdepodobnosť, že môže podliehať rutine a môže po nejakom čase na túto prácu zanevrieť.

Druhou oblasťou sú všetky práce, ktoré sú založené na práci s ľuďmi, teda všetky pomáhajúce profesie – sociálni pracovníci, učitelia, právnici, psychológovia, ľudia, ktorí každodenne pracujú so vzťahmi. Musia sa do nej celí ponoriť, vrátane svojich emócií a svojej osobnosti a investícia do týchto vzťahov je často veľmi vyčerpávajúca.

Pri týchto dvoch typoch – u pomáhajúcich profesií a u prác, ktoré sú výrazne odtrhnuté od viditeľného výsledku, by sa čo najskôr malo začať odporúčať dať si prestávku a pozrieť sa na svoju prácu z väčšej diaľky.

Čo je to teda sabatikal? Aký je rozdiel medzi dlhou mesačnou dovolenkou a sabatikalom?

Rozdiel je najmä v obsahu činnosti. Sabatikal na rozdiel od dovolenky je čas, ktorý trávim niečím iným ako bežne. Cieľom nie je primárne si oddýchnuť, naopak, človek môže byť celé dni vyťažený. Ide však o to získať si odstup od každodennej práce, na ktorú je človek dlhodobo zvyknutý. Je to čas, ktorý umožňuje nezávisle zhodnotenie toho, čo som doteraz robil a načerpať niečo nové. Môže byť aj doplnené z časti oddychom, ale veľmi často v sabatikale neoddychujem klasicky, ale robím niečo zaujímavé, na čo som doteraz počas svojej práce nikdy nemal čas.

U duševných profesií, keď  ľudia robia napríklad výskum, odídu z práce a navštívia iné pracoviská a píšu knihu. U učiteľských profesií odídu z triedy na tri mesiace alebo pol roka a navštevujú iné školy a obzerajú si ako to funguje. Slávni výrobcovia zmrzliny Ben&Jerry’s napríklad chodia každý rok na mesiac po rôznych zmrzlinárňach. Tešia sa z toho, ochutnávajú rôzne nové druhy a premýšľajú ako by sa mohli postaviť k výrobe zmrzliny vo svojej firme. Je to pre nich voľný čas, ktorý trávia ináč ako zvyšok roka a slúži na iné myšlienky a inovatívne pohľady.

Slovo sabatikal má základ v slovách oddych, rozmýšľanie a premietanie. Myslíš si, že by ho mali ľudia robiť aj prevenčne, aj keď nie sú ešte úplne vyčerpaní svojou prácou alebo je to až prvá pomoc pred vyhorením?

Je určite dobré dovoliť si uskutočniť sabatikal ešte pred vyhorením, respektíve ešte pred prvými signálmi, že človek začína prežívať syndróm vyhorenia. Človek môže mať pocit, že začína robiť svoju prácu rutinne, čo zvykne byť väčšinou piaty, šiesty rok nepretržitej práce na tom istom mieste, ak sa práca stále opakuje. Všeobecne sa vie, že po nástupe do novej práce, taký rok trvá, kým sa človek zabehne. Druhý až piaty rok sú tie najvýkonnejšie roky, kedy dosiahnem vysoký štandard svojej výkonnosti. Potom príde šiesty, siedmy rok a vidíme, že časť ľudí robí chyby z rutiny, prestáva ich to baviť. Časť z nich nemá dostatok energie na to, aby opakovala tie isté činnosti dokola. Toto sú signály toho, že by mali skúsiť niečo iné a vtedy je dobré skúsiť prerušiť a urobiť zmenu. Ak to neurobia, existujú aj ľudia, ktorí robia štrnásť rokov tie isté činnosti, ale časť z nich naozaj končí vyhorením. Často až takým, že začnú nenávidieť svoju prácu a pracovisko a nie sú schopní ďalej pracovať. Z prepracovanosti a vyčerpania robia veľké lapsusy, ktoré následne ľutujú. Niekedy ich zradí organizmus, psychosomatika dáva najavo, že niečo nie je v poriadku, niektorí idú do ťažkej depresie, nechápu zmysel ich práce.

Ľudia si dnes nevedia predstaviť odísť z práce na pár mesiacov, keď musia splácať hypotéky a faktúry. Dá sa na sabatikal dopredu pripraviť? Nemali by sme na neho myslieť už aj počas svojich bežných pracovných rokov, keď je všetko v poriadku?

Áno, ľudia by mali na to myslieť aj sami, ale mal by na to myslieť určite aj ich zamestnávateľ. Vyzerá to ako veľký finančný výdaj, ale pritom sa veľmi často ukazuje, že sabatikal pre zamestnanca je v skutočnosti zisk pre samotnú organizáciu. Čas, kedy ľudia na tri mesiace vypadnú z práce stačia na to, aby získali a priniesli pre organizáciu tak veľa, že sa to neskôr samo zaplatí.

Z tejto logiky vyplývajú aj opatrenia mnohých univerzít, či pracovísk, kde sa pracuje s ľuďmi, najmä v USA, Kanade, západnej Európe, či Austrálii, že to robia úplne pravidelne, napríklad každých sedem rokov. Pracoviská odkladajú časť sumy určenej na výplaty a vytvárajú fond, ktorý slúži na pokrytie niekedy aj 100% alebo inú časť nákladov na to, aby si ľudia mohli dovoliť na tri až dvanásť mesiacov vypadnúť a venovať sa niečomu inému. Toto je so súhlasom zamestnávateľa a nestrácajú svoju pracovnú pozíciu. Veľmi často idú mimo svoje pôvodné pracovné miesto, často aj do inej krajiny. Niekedy to má charakter študijného pobytu, inokedy internshipu, alebo návštevy pracovísk v zmysle couchingu. Niekedy to má ten charakter, že sa preradia na úplne inú činnosť – natočia film, spravia miniprieskum, ktorý je postavený na desiatkach rozhovorov s rôznymi ľuďmi.

Nezažil som človeka, a to ich poznám desiatky, ktorí si sabatikal spravili, že by sa sťažoval na to, že to bolo neúčinné. Niekedy majú pocit, že to bolo krátke. Niekedy majú pocit, že mohli urobiť viacej. Vo všetkých prípadoch, čo poznám sa títo ľudia trošku zmenili a prichádzajú buď na to isté miesto, kde boli avšak s novými nápadmi, alebo sa posunú a prechádzajú v rámci tej istej organizácie na iné miesto. Sú aj prípady, že sa rozhodnú zmeniť svoje pracovisko ku vlastnému prospechu a prehodnotia smerovanie, ktoré zastávali doteraz.

Keď sa človek rozhodne, že pôjde na sabatikal, nebolo by zlé si dať nejaké miľníky, ktoré za to obdobie chce dosiahnuť. Na čo má človek pri tomto myslieť? Aký je dobrý sabatikalový plán?

Človek by si mal povedať, čo chcel veľmi robiť a na čo nikdy nemal čas. Ideálne, ak by to trošku súviselo aj s jeho prácou, alebo s tým čo by rád robil, ale nikdy nemal pocit, že si to môže dovoliť. Miesto a ľudí, ktorých bude kontaktovať by si mal vyberať práve podľa toho. Tak ako keď si alkoholici odvykajú od alkoholu alebo drogy a majú detoxikačnú fázu, workoholici by si mali dopriať niekoľko dní, keď nič nerobia a len si užívajú, čo znamená neriešiť maily, neodpovedať na okamžité správy. Fungovať teda inak, ako boli zvyknutí doteraz každý deň.

Keď sa trochu rozkukajú, mali by mať plán s tým čo by chceli vidieť, čo by chceli navštíviť a prečítať si. Vedieť aký typ zážitkov by chceli skúsiť. Tieto veci by si mali spísať a vydeliť dvomi. Povedať si či to je prioritné, a či by to mali začať realizovať. Ak áno, znova by to mali predeliť dvomi a nestresovať sa, čo všetko som mohol stihnúť, ale naopak, tešiť sa, že som konečne mohol spraviť niečo v normálnom tempe a čase. Niečo, čo som vždy chcel a na čo som nikdy nemal čas. Ak sa podarí odstrihnúť sa od nutných kontaktov, ktoré znamenajú príliv nových úloh a povinností, tak je to veľmi dobré.

V dnešnej dobe, keď žijeme v nekonečnom spojení a sme stále na príjme, stále máme zapnuté telefóny a notebooky, takže sa pred úlohami nedá ujsť. Časť ľudí, najmä tí, ktorí majú riadiacu pozíciu a sú od nich závislí ďalší ľudia to robia tak, že dajú príkaz o obmedzenom kontakte. Buď dokážu zvládnuť, že ich nikto neotravuje celé týždne a majú nastavenú automatickú odpoveď na konkrétne obdobie, alebo majú kúru, ktorá znamená ohraničený kontakt s pracoviskom. Napríklad neodpovedajú na maily, ale občas ich čítajú. Ich kolegovia vedia, že nemajú čakať na odpoveď.

Alebo ich pobyt bude 4 mesiace preč a raz za mesiac si dajú hodinový Skype s kolegami aby zistili, čo nové sa deje v práci. Opäť, nemôžu sa spoliehať, že sa naňho obracajú v každodenných rozhodnutiach, na čas v jeho neprítomnosti ho zastupuje konkrétny človek. A naozaj dôsledne uskutočniť toto zastupovanie a pripraviť sa na to, že svet sa nezrúti aj keď nie je na tom pracovisku.

Vo väčšine prípadov je ten efekt presne opačný ako títo šéfovia očakávajú. Pracovisko sa nezrúti, často sa stane, že to pomôže ďalším ľuďom osvojiť si väčší diel zodpovednosti. Nikdy neboli konfrontovaní s tak priamou zodpovednosťou, tak ako keď ich šéf tam nie je a oni musia teraz sami rozhodovať. Má to teda pozitívny účinok pre všetkých.

Ako svojho šéfa motivovať v tom, aby mi umožnil uskutočniť sabatikal? Niektorí naozaj majú v mysli to, že človek počas neho zistí, že ho práca nebaví a dá potom výpoveď.

Väčšina šéfov uvoľní svojich podriadených tam, kde cítia veľký záujem o tú prácu a veľkú lojalitu a oddanosť. Ak nám na takom podriadenom záleží, vieme pochopiť, že po čase môže byť vyčerpaný a potrebuje preladiť. Je väčšia šanca si ho udržať keď bude oddýchnutý, ako keď si vybije baterky a zrúti sa z práce. Časť tých šéfov pochopí tú nutnosť až keď vidia, že ich pracovníci trpia. Tým, že je to často zviazané s finančnými nákladmi, ide často o osvietené pracoviská a osvietených šéfov.

Vo vyspelých štátoch je pre niektoré profesie sabatikal už pravidlo. 95% sociálnych pracovníkov v USA, veľká časť učiteľov, veľká časť univerzít má zavedené tieto programy ako povinné, pretože sa im to oplatilo. Áno, môže sa stať, že odídu niekam preč, ale tomu nevieme zabrániť už ani v prípade, ak by na sabatikal neodišli. Častejšie sú prípady, keď odchádzajú práve kvôli prepracovanosti.


Dušan Ondrušek PhD. (1957)

V roku 1991 ešte na Univerzite Komenského začal realizovať program prevencie a riešenia konfliktov, ktorý sa neskôr pretvoril do neziskovej organizácie PDCS, ktorú potom viedol a rozvíjal vyše 20 rokov. Pôvodne pracoval ako psychológ, venoval sa poradenstvu a terapii ľudí, ktorí potrebovali pomoc v životných ťažkostiach alebo cítili, že sa potrebujú rozvíjať na svojej životnej ceste. Trénersky a konzultačne sa zameriava prevažne na oblasť organizačného rozvoja, alternatívnych spôsobov riešenia konfliktov, otázky rozvoja a nenásilnej komunikácie. Má bohaté medzinárodné skúsenosti s realizáciou programov zameraných na prevenciu a riešenie konfliktov, a ako tréner a facilitátor doteraz viedol vyše 1200 tréningov v štyridsiatke krajín. Na sabatikale bol spolu trikrát, počas nich napísal 3 knihy.

Týka sa syndróm vyhorenia aj Vás?

Otestujte sa
2018-09-22T21:44:29+00:00